Články

Clara Barton: Svojská zakladateľka Červeného kríža v USA

1821-1912: Učila od 15-tich rokov, na vlastnú päsť pomáhala vojakom v Americkej občianskej vojne, dostala vyznamenanie od Nemeckej vlády, bola vegetariánka

 

Clara pochádzala z amerického štátu Massachusetts a bola najmladšou z piatich detí. Bola vzdelávaná doma a už v 15-tich rokoch ju rodičia zamestnali ako učiteľku vo svojej škole, aby prekonala svoju hanblivosť, citlivosť a váhavosť.

Neskôr učila na iných školách až sa dostala do New Jersey, kde presvedčila celú komunitu, aby sa škola pre všetkých žiakov stala bezplatnou. Takáto škola bola v tom čase raritou a počet študentov postupne stúpol zo 6 na 600. Po tomto obrovskom úspechu a raste na tlak spoločnosti miesto Clary zvolili za riaditeľa muža. Clara po sklamaní zo školstva definitívne odišla. Odučila spolu 18 rokov.

Ako prvá žena v USA sa po odchode zo školstva zamestnala na pozícii prepisovačky pre štátny úrad pre patenty vo Washingtone. Písal sa rok 1854. Po vypuknutí občianskej vojny v USA známej ako vojna Severu proti Juhu v roku 1861, Clara sústredila svoje sily na pomoc raneným vojakom, organizovala zbierky pre vojakov a rýchlo si získala dôveru generálov, ktorí jej dovolili, aby osbne navštevovala vojakov, ošetrovala ich a nosila im vyzbierané veci. Stala sa vedúcou ošetrovateľkou a mala na starosti tím sestričiek.

Napriek jej účasti v rôznych bitkách nebola nikdy súčasťou nijakej organizácie. Jej hlavnou úlohou bolo dodávanie potrebných zdrojov, hygienických potrieb vojakom na bojiská, starala sa o identifikáciu tiel a informovanie rodinných príslušníkov o úmrtiach. Pracovala pre obe strany vojny. Volali ju ‘anjel bojísk’.

Po skončení vojny pomohla založiť národný pamiatkový cintorín Andersonville. Bola na čele jednotky pátrajúcej po zmiznutých vojakoch a stala sa prvou ženou v USA vedúcou štátnú kanceláriu pod patrónkou prezidenta Lincolna.

O svojej práci a skúsenostiach z Americkej občianskej vojny prednášala a taktiež svojimi výstupmi podporovala kampaň sufražetiek pre získanie volebné práva pre ženy. Do hnutia však nikdy nevstúpila.

V roku 1869 vycestovala do Európy, kde prvýkrát počula o Ženevskej konvencii, ktorú USA nepodpísalo. Na základe konvencie bolo v Európe založené Medzinárodné hnutie Červeného kríža, o ktorom tiež počula prvýkrát. Predstavitelia hnutia s Barton začali rokovať o prípadnom podpísaní dohôd zo strany USA. No Barton sa miesto toho začala aktívne zaujímať o doručovanie hygienických a medicínských potrieb v rámci Európy, napríklad do oslobodeného Paríža. Do USA sa vrátila v roku 1873 s vyznamenaním od Nemeckej vlády.

Po návrate sa zaslúžila o vytvorenie Červeného kríža v USA a stala sa jeho prvou líderkou, ktorou zostala po dobu 23 rokov. Jej kolegovia ju považovali za svojskú. Bola aktvína v humanitárnej práci no údajne bola priprvavená vyhodiť a zničiť každého, kto s ňou nesúhlasil. Barton zomrela na pneumóniu v roku 1912 v Marylande.

Zdroje: redcross.com, biography.com, britannica.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.